Osamelý bežec, o ktorom napísala svoj debut na blog .týždňa Barbora Valková z Liptovského Mikuláša. Ďakujem(e) jej za to.
A teraz niečo o cigaretke a Iwanovi.
Iwan Laučík – podpisoval sa s „w“, pretože miloval, ľúbil, mal rád Poľsko – a k Baltickému moru na pobreží tejto krajiny došiel, až k belostnej kostre veľryby (ľadovce osvietené vlasmi veľrýb / ó počatie veľrýb ó zimný spánok v zničených moriach).
Iwan fajčil. Kráčali sme mestom, pofajčievali a rozprávali sme sa. V jeho pracovni boli hradby kníh, čínske múry kníh, odrážajúce sa v skle okna s rozostreným pozadím Poludnice. Požičal mi knižku, ja roztvoriac ju, sypal sa z väzby pásik zlisovaného cigaretového popola.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.