.pripomínate si 21. august 1968?
Nemám sklon oslavovať výročia, pietne spomínať. Ale nie je možné nepripomenúť si udalosti, ktoré pre mňa znamenali životný zlom. Neodišiel som za hranice s myšlienkou ostať tam natrvalo, i keď to tak vyšlo. V auguste 1968 nastal v Československu kritický prelom v nádejách ľudí, zvlášť našej generácie, sľubujúcej si od Alexandra Dubčeka a Pražskej jari liberalizáciu pomerov a zmeny. Nádej, že totalita bude obmedzená, že si vytvoríme priestor pre väčšiu slobodu, poznačila našu generáciu. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bolo všetko razom zmetené. Individuálne som sa preto rozhodol, že urobím všetko pre to, aby systém, ktorý sa vpádom vojsk utvrdil, zmizol. Povedal som si, že v mojom prípade to bude možné najskôr pomocou myšlienok, nie bojovými akciami. To bola motivácia pre moju prácu v BBC.
.bojovať myšlienkami?
Čakajúc na britské vízum vo Viedni, stretával som sa s mladými ľuďmi, ktorí po invázii odišli. Raz sme diskutovali v jednej viedenskej redakcii ako ďalej. Vtedy som povedal, že toto je môj cieľ. Pritom som nevedel kde budem v Británii pracovať.
.odchádzali ste „naslepo“?
Nie. S BBC som mal kontakty už pred odchodom. Ako študent filmovej a televíznej dramaturgie som mal ísť na stáž do televízie v BBC. Okrem toho som mal dievča, Angličanku, chceli sme sa vziať. Po okupácii nebola šanca, aby ona prišla sem. Bola to zmes pracovných i osobných dôvodov, pre ktoré som odišiel.
Tridsať rokov som pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Považoval som túto prácu za vytváranie „myšlienkového mosta“ medzi Západom a Východom. Povedal som si, že ľudia doma nesmú stratiť nádej v pretrvanie určitých ideí a hodnôt, i keď tu sa v čase normalizácie nekompromisne šliapalo po všetkom slobodnom.
.vedome ste sa rozhodli pokračovať v tradíciách vysielaní BBC počas druhej svetovej vojny?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.