Keď som prvýkrát zaregistroval Richarda Sulíka, nebol mi veľmi sympatický, naopak: spočiatku sa mi javil ako trochu zakomplexovaný týpek, ktorý si veľkohubými rečami a občas nemiestnymi vtipmi niečo dokazuje. Na druhej strane, tento typ komunikácie môže byť aj užitočný: keď Figeľ poučuje Sulíka o zodpovednosti, Sulíkova poznámka o byte, ktorý by mal Figeľ ako prejav solidarity založiť do eurovalu, je možno nemiestnym, ale presným vyjadrením reality.
Politik, ktorý sa už rok nedokáže vysporiadať s kauzou, ktorá škodí KDH viac ako čokoľvek iné, môže síce naďalej vŕšiť prázdne euroslová: Figeľova nečinnosť v kauze byt má však od skutočnej zodpovednosti voči vlastným voličom a ich predstavám o KDH ako slušnej strane poriadne ďaleko. Nehovoriac o korupčnej kauze Pavla Bielika, ktorého pozval Figeľ minulý rok bez mihnutia oka na snem KDH. Ak by to záviselo len od Figeľa, dodnes by bol členom KDH aj Andrej Ďurkovský.
KDH je dnes jednoducho mŕtva strana starých funkcionárskych štruktúr, ktorých spája najmä túžba byť vždy súčasťou vládnej koalície.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.