Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Korešpondencia zradcov

.andrej Bán .názory

Môžu byť dvanásť rokov po vojne, tri roky po vyhlásení nezávislosti Kosova a v čase barikád a konfliktov na hraniciach priateľmi srbský a kosovský intelektuál?

Andrej Bán

Saša Ilić (1972) je belehradský prozaik, pracuje v Srbskej národnej knižnici v Belehrade. Jeton Neziraj (1977) je prištinský dramatik, pracuje ako umelecký riaditeľ Kosovského národného divadla. Jeden by očakával, že sa budú príkladne „z duše nenávidieť“, ako sa na Balkáne sluší a patrí. Chlapci si však píšu listy, ktoré sa začínajú oslovením Milý Saša, Milý Jeton a končia sa priateľským pozdravom. Vzácny úkaz!


Saša a Jeton sa zoznámili na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Lipsku v marci 2010. Následne sa rozhodli zostaviť dve antológie, ktoré by vnímavým čitateľom na „obidvoch stranách frontovej línie“ – čo je hyperbola autora tohto blogu – predstavili mladších tvorcov zo susednej krajiny: Srbom Kosovčanov a Kosovčanom Srbov. Tento unikátny počin podporila európska literárna sieť TRADUKI, čoho výsledkom sú dve antológie. Prvá sa nazýva Z Prištiny s láskou, druhá  Z Belehradu s láskou. Úvod antológií tvorí šesť emailov, ktoré si Saša a Jeton vymenili počas práce na projekte. Pre najnovšie číslo Revue svetovej literatúry ich preložil môj priateľ a tlmočník, ktorý ma od roku 2003 sprevádzal na viac ako dvadsiatich cestách do Kosova či do iných balkánskych krajín, etymológ Ľubor Králik.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite