Sulík mal asi pravdu. Ale netešme sa

Panika dnes nevládne len na trhoch, ale aj v najlepších nemeckých denníkoch. Stačí sa pozrieť na čerstvé titulky: Len Nemecko je bezpečné, všetko ostatné sa ponára (Die Welt), Jadru Európy hrozí finančná pohroma (Financial Times Deutschland), Kríza štátnych dlhov dostihla jadro Európy (Franfurkter Allgemeine Zeitung)... Denníky opisujú, že rizikové prirážky na dlhopisy dosiahli rekordnú úroveň už takmer vo všetkých štátoch eurozóny. Krízová situácia sa tak z Talianska šíri ďalej: do Francúzska, Belgicka, Španielska, pričom Nemci si zvlášť všímajú, že trhy prestávajú dôverovať aj dosiaľ solídnym Rakúšanom, Holanďanom a Fínom. Na Slovensku obľúbený euroval, pre ktorý sa pred vyše mesiacom rozbila Radičovej vláda, už mnohí pokladajú za mŕtvo narodené dieťa: prirážky na dlhopisy z eurovalu sú vyššie než mali byť a Die Welt píše, že za súčasnú situáciu na trhu s dlhopismi je zodpovedné „zlyhanie eurovalu“. Nemecké denníky sa viac menej lúčia s eurovalom ako s konceptom minulosti a ohlasujú, že jedinou záchranou ostáva Európska centrálna banka (ECB). Tá totiž na rozdiel od eurovalu disponuje neobmedzenou palebnou silou a môže vďaka naplno rozbehnutým rotačkám nakupovať dlhopisy ohrozených štátov. 
No v tomto bode panuje v Nemecku ostrý spor: jeden tábor na čele s Bundesbankou pokladá masívne tlačenie peňazí za osudovú chybu, stratu nezávislosti ECB či cestu k hyperinflácii, kým druhý tábor, napríklad Financial Times Deutschland, napomína ekonómov z Bundesbanky, aby sa zbavili dogiem a pochopili, že len ECB môže upokojiť trhy.