Keď som si včera večer dal na Facebook status "Nezdieľam nadšenie z aktivít anonymných hackerov" rozpútala sa pod ním vášnivá debata. Súhlas, nesúhlas, výzvy na vysvetlenie čo som tým chcel povedať, polemika, miestami osočovanie spoludiskutujúcich. Hmmm. Tak to je teda zaujímavá vec. Tí hackeri a tá ACTA. Facebookovskí diskutéri ma nútia premýšľať. K čomu som sa dopremýšľal?
Len k celkom základným veciam. Napríklad:
Milujem knihy, no ako bývalý kníhkupec som veľmi citlivý na ich vynášanie z kníhkupectiev bez zaplatenia. Voľakedy sme to nazývali krádež, dnes by sme možno povedali, že ide o nie celkom legálne, ale láskou k literatúre ospravedlnené sťahovanie kníh z jedného miesta na druhé. To isté platí o cédéčkach, vinyloch, či o akomkoľvek inom tovare.
Rád dostávam dary. Platne, knihy, fľaše vína, voľné vstupy na koncerty, pozvania na festivaly. Ak za niečo nemusím zaplatiť, tak väčšinou nezaplatím. Keď mi to už je samému pred sebou trápne, tak predsa len platím (to znamená, kúpim si album či knihu, hoci by som ich mohol dostať aj zadarmo, zaplatím lístok na koncert - chcem pár eurami vyjadriť vďačnosť umelcom a aspoň symbolicky ich podporiť).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.