Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O čo ide Igorovi Matovičovi?

.jaroslav Daniška .názory

Túto otázku mi položila jedna moja známa a odvtedy nad ňou premýšľam. Nič iné nemieri na podstatu veci tak, ako táto otázka.

Matovič vstúpil do politiky čudným spôsobom. Na kandidátke Sulíkových liberálov, s programom, ktorým sa vymedzoval voči Sulíkovi. Využil teda jeho spoločenskú podporu, ponúkol niečo do spoločného podniku a uspel.

Hneď ako sa dostal do parlamentu, začal sa od Sulíka emancipovať. Niekedy išlo o iné hlasovanie, niekedy o slovíčkovanie, niekedy o šaškovanie, plán bol však jasný: Matovič chcel stranu.  

Nebyť facky od Belousovej, zaparkovaného auta na prechode ale aj jeho ochrany Ficovho proti-orbánovského zákona o občianstve, nemal by dnes šancu. Matovič však nestrácal ani minútu a za rok ho spoznala celá krajina.

Keď bolo jasné, že budú predčasné voľby, Matovič mal v akomsi neverejnom prieskume okolo troch percent. Oslovoval bývalých voličov SNS, SaS, prvovoličov, nespokojných. Takže nič na čo sa možno spoľahnúť.

Začala sa veľká hra. A náš obyčajný človek začal zháňať, čo sa dalo.

Na svoju  kandidátku pozval Palka s Mikloškom. Plus jedno percento. Pozval OKS. Plus pár tisíc hlasov.

Sníval  o všeličom. Každý hlas je dobrý hlas. Uvažoval napríklad o SDĽ. Alebo o Belousovej. Lenže politika to nie je malá matematika, jedna plus jedna nemusí byť dva. Uznal to.

Chcel Jána Budaja. Lenže Budaj, varovali ho, rozbije všetko, kde vstúpi.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite