Mario Draghi verzus Jens Weidmann. Alebo prezident Európskej centrálnej banky, ktorá zachraňuje eurozónu pred kolapsom verzus prezident nemeckej Bundesbanky, ktorá varuje pred rizikami politiky ECB. Presne to je spor, o ktorom u nás niečo tuší len zopár ekonómov a fajnšmekrov, je to však spor, ktorý v Nemecku (čo je celkom prirodzené) vyvoláva vášnivé polemiky.
V krátkosti zhrnieme jeho podstatu: ECB poskytla na konci februára asi 800 európskym bankám mimoriadne lacné úvery v hodnote 530 miliárd eur. Prísunom tejto dodatočnej likvidity sa má zabezpečiť, aby banky ďalej kupovali talianske či španielske dlhopisy a takisto poskytovali úvery podnikom. Uvedenú obrovskú peňažnú injekciu poskytla ECB aj pred Vianocami, vďaka čomu sa situácia v Európe výrazne upokojila, konečne sa nehasí oheň na streche, Talianom nehrozí bankrot a eurozóne infarkt. Čo nedokázal na Slovensku preslávený navýšený euroval, zariadil nový šéf ECB Draghi. Všetko by malo byť v poriadku. A predsa nie je. V čom je potom problém?
Komplikujú to zase Nemci. Lepšie povedané, nemeckí centrálni bankári aj niektoré tamojšie noviny, ktoré sú voči politike ECB veľmi skeptické. Najnovší Spiegel (článok nie je prístupný online) pripomína, že v Bundesbanke už Draghiho prezývajú ako „investičného bankára“, Draghi vraj ako bývalý viceprezident Goldman Sachsu berie až prílišné ohľady na záujmy finančného priemyslu. Spiegel opisuje dôsledok masívnych injekcií ECB nasledovne: banky si za miliardy eur, požičaných od ECB, kupujú dlhopisy ohrozených štátov a ECB splácajú za veľkorysú pôžičku minimálny jednopercentný úrok.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.