V tlačenom .týždni som nedávno napísal článok o tom, prečo si myslím, že sa Radičová nemôže vrátiť do politiky. Reprezentuje totiž rozhádanosť a nestabilitu. Hoci chcela zastupovať niečo medzi liberalizmom Mikloša a socializmom Fica, nedokázala sa presadiť, nedokázala totiž v podstate nič navrhnúť. Keď mala ukázať, že je líder, rezignovane to vzdala. Jednoducho, pani Dubčeková.
K politickému dedičstvu Ivety Radičovej patrí ešte jedna vec, a to je jej zlyhanie v zahraničnej politike.
Radičová mala jeden veľký zahranično-politický moment a to bolo odmietnutie Slovenska zúčastniť sa na záchrane Grécka hneď na začiatku jej vlády. Radičová mala počas prvej návštevy Berlína veľkú chvíľu. Jej vystúpenie malo hlavu a pätu, získala si priazeň médii, nemeckej verejnosti aj pochopenie kancelárky Merkelovej.
Odvtedy to bolo už iba zlé a horšie.
Najdôležitejšou otázkou našej zahraničnej politiky sú tradične vzťahy s Maďarskom. Viktor Orbán navrhol novú ústavu a netradične poňaté dvojaké občianstvo. Orbán sa pokúsil integrovať našich Maďarov do politického národa ponad hranice, čo je samo o sebe nebezpečné. Vláda Ivety Radičovej na to nedokázala reagovať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.