Už je totiž načase, aby sa na problém rómskych komunít najmä na východe krajiny začalo pozerať ako na strategickú prioritu Slovenska. Tomu by malo zodpovedať aj nasadenie kapacít tohto štátu na jeho riešenie.
Ako novinár a ešte predtým ako sociológ som navštívil väčšinu rómskych osád na Slovensku. Niektoré aj viackrát. Videl som situáciu v nich, ale rozprával som sa aj s Nerómami, ktorí v susedstve osád žijú a veľa času som strávil aj s miestnymi starostami a primátormi.
Z týchto návštev a stretnutí mi vyplynulo niekoľko záverov.
V lokalitách, kde je spolužitie medzi Rómami a Nerómami problematické (opakujúca sa drobná kriminalita, obťažovanie) je tento problém jedným z faktorov zmeny štruktúry obyvateľstva. Samozrejme nie jediným, ale dôležitým. Časť ľudí sa tu aj kvôli únave z problematického spolužitia radšej zbavuje svojich nehnuteľností, ktorých cena tak prudko padá, a sťahuje sa do pokojnejších oblastí. Mladí, ktorí odišli na štúdia sa nevracajú domov a zostávajú len starí ľudia, ktorí už na zásadné životné zmeny nemajú energiu. Tieto regióny tak prichádzajú o ľudský kapitál a ešte viac sa prepadávajú do chudoby, ktorá je v nich už aj tak kvôli zlej infraštruktúre a malým pracovným možnostiam dosť veľká.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.