Keby sme boli Poliaci, dnes, stredu 2. mája by o Vladimírovi Juklovi písali všetky denníky na titulných stranách. Pamiatke tohto, u nás takmer zabudnutého muža by sa poklonil aj liberál Adam Michnik. A urobil by to noblesne a dojímavo.
Keby sme boli Česi, tak by včera večer o smrti Vladimíra Jukla informovali všetky televízie, jedna z nich by večer promptne zaradila televízny dokument. Pýtali by sa biskupov, historikov, bývalých disidentov. A oni by o smrti svojho druha hovorili ako o veľkej postave, ktorá zmenila dejiny.
Keby sme boli Maďari, tak by o pamiatke tohto muža hovoril maďarský premiér. Mal by čiernu kravatu a tmavý oblek a povedal by slová, ktoré by sa vryli do pamäte.
Lenže my nie sme ani Poliaci, ani Česi a ani Maďari. O Juklovi nielenže nepíše šéfredaktor SME, v týchto novinách o jeho smrti nenájdete ani čiarku. Pritom o slobodu na Slovensku sa tento nenápadný kňaz zaslúžil viac ako Václav Havel.
Mlčia televízie, aj slovenský premiér.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.