Napokon, Fico už na začiatku svojej prvej éry vypúšťal balóniky o tom, že sa nedá stíhať byť súčasne predsedom strany aj premiérom a on sám si nevie predstaviť, že by ešte zasadol do opozičnej lavice... Ale prezidentské zvesti mi potvrdili aj ďalší zasvätenci, ktorí osobne poznajú Fica a vedia hádať, ako uvažuje. V týchto kruhoch sa dnes nevedie spor o tom, či Robert Fico chce, ale o tom, či aj naozaj bude kandidovať. Vo vedení Smeru a medzi straníckymi sponzormi preto panuje veľká nervozita a premiér čelí tlaku, aby si to ešte rozmyslel a „neušiel“. Týmto ľuďom je totiž zrejmé, že odchod Fica z čela strany a vlády by znamenal jej pozvoľný rozpad. Nie je isté, či šéf Smeru tlaku odolá alebo podľahne (autor skôr tipuje, že naňho okolie pritlačí a on, úbohý politik, ostane premiérom).
Zaujímavá otázka znie v tejto chvíli inak: prečo láka 47-ročného premiéra, stojaceho na samom vrchole moci, mocensky slabšia prezidentská funkcia?
Na prvý pohľad to nemá logiku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.