Prečo kašleme na Gabčíka?

Za všetko hovoria nasledovné dve vety: „Výsadkári Jozef Gabčík a Ján Kubiš uskutočnili 27. 5. 1942 v Prahe atentát na Reinharda Heydricha, nemeckého ríšskeho protektora v protektoráte Čechy a Morava. Atentát bol úspešný, no úkryt atentátnikov bol vyzradený a všetci zahynuli v boji s presilou.“ To je prvá aj posledná informácia, ktorú sa naši gymnazisti dozvedia z dnešnej učebnice dejepisu pre tretí ročník. Dovtedy sa s menom Gabčíka nestretnú vôbec a po týchto dvoch vetách, ktoré sú mu vyhradené, naňho do maturít zaručene aj zabudnú.
 S Jozefom Gabčíkom je pritom spojený vzrušujúci príbeh, ktorým Slovák vstúpil do veľkých svetových dejín. Dá sa na ňom vysvetliť dočasný úspech aj zlo nacizmu – veď obeťou atentátu bol tretí najmocnejší muž Tretej ríše, jeden z architektov holokaustu, ktorý vládol v protektoráte efektívnou kombináciou teroru, propagandy a milodarov pre vybrané skupiny obyvateľstva. Na tomto príbehu sa dá ukázať aj sila a hrdinstvo jednotlivcov, ktorí si nezvolili ľudsky prirodzenejšiu cestu kolaborácie. A cez Gabčíkov príbeh možno demonštrovať, že aj Slováci tvorili svetové dejiny. Podľa viacerých historikov bolo zabitie Heydricha, tohto schopného a neuveriteľne bezcitného muža, jednou z kľúčových udalostí druhej svetovej vojny – preto sa o nej učia napríklad aj mladí Američania.
 Ale prečo u nás Gabčík upadol do akéhosi polozabudnutia? Má to zaiste aj špecifické dôvody. Komunistom sa operácia Anthropoid, ktorú za pomoci Britov zosnoval Benešov exil v Londýne, do straníckych dejín ani trochu nehodila.