Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cit pre mieru

.juraj Kušnierik .názory

Kauza SOZA versus Spievajúce Horehronie odhaľuje zlé zákony a nedostatok citu pre mieru.

Juraj Kušnierik

Vlastne to vyzerá ako v jednoduchej komédii:
Deti spolu s rodičmi sa vydajú na fašiangový sprievod rázovitou (a autorovi týchto slov veľmi symaptickou) horehronskou dedinou Heľpa. Keby kráčali v tichosti, všetko by bolo v poriadku. Oni však zo samého rozmaru začnú intonovať melódiu piesne To tá Heľpa. Rodičia, ktorým určite ležia na srdci obecné financie, namiesto toho, aby svoje deti umravnili, ešte ich v tomto rozmare podporovali, takže niet divu, že za prvou pesničkou, ktorá ešte mohla byť výnimkou potvrdzujúcou pravidlo o nespievaní nasledovali ďalšie ukážky bohatého horehronského folklóru. Jeden si dokonca zavesil na plecia harmoniku a spevákov a speváčky neuvážene hudobne doprevádzal. Heľpania sa však čoskoro presvedčili, že každý špás niečo stojí: Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) im poslal faktúru (vyzerala skoro ako pokuta) na 65 euro. Nerešpektovali totiž zákonnú povinosť, keďže Soze najmenej desať dní pred akciou neoznámili jej konanie a autorským ochranárom nezaslali repertoár.
K podobným anarchistickým akciám došlo aj v Závadke a v Pohorelej, kde obecný úrad faktúru odmietol zaplatiť a celú vec postúpil súdu.
Čo sa to na tom Horehroní deje?
Krátka odpoveď je, že SOZA má zrejme v tomto krásnom regióne hyperaktívneho inšpektora (spomínate si ešte na kauzu breznianskeho klubu Bombura, ktorú spory so Sozou takmer priviedli k likvidácii?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite