Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Elinor Ostromová a príležitosť obecnej pastviny

.lukáš Krivošík .názory

V utorok zomrela nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu, Elinor Ostromová. Zatiaľ sa nedá povedať, že by slovenské médiá boli zahltené správami o tejto smutnej udalosti. Niet sa čomu diviť. Ani niektorí ekonómovia dlho nevedeli, čo si s dielom tejto politologičky počať.

Lukáš Krivošík

Ostromová vo veku 78 rokov podľahla rakovine. Nobelovku za ekonómiu dostala v roku 2009 a dodnes zostáva jedinou ženou na  zozname laureátov. O cenu sa vtedy podelila s Oliverom Williamsonom (náš rozhovor s ním sa dá nájsť na tomto mieste), ktorého práca bola však pomerne známa. Elinor Ostromovú si veľa ľudí muselo najskôr vygúgliť. Malo to niekoľko dôvodov. Jednak nebola pôvodným zameraním ekonómka, ale politologička. Jednak to bola dáma, ktorá v dobe pokročilej matematickej formalizácie ekonomického jazyka neváhala odletieť do Ázie, obuť si trebárs gumáky a rozprávať sa s miestnymi farmármi, či rybármi. Inštitúcie, ktoré upravujú spoluprácu reálnych ľudí z mäsa a kostí ju zaujímali viac ako abstraktné modelovanie. Nielen objekt jej výskumu, ale aj použité metódy boli doslova prierezové.


Čo vlastne skúmala?


Venovala sa spôsobom, akými ľudia využívajú obmedzené spoločné zdroje, napríklad v podobe lovísk rýb, či lesov. V ekonómii sa zvykne hovoriť o tzv.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite