Ostromová vo veku 78 rokov podľahla rakovine. Nobelovku za ekonómiu dostala v roku 2009 a dodnes zostáva jedinou ženou na zozname laureátov. O cenu sa vtedy podelila s Oliverom Williamsonom (náš rozhovor s ním sa dá nájsť na tomto mieste), ktorého práca bola však pomerne známa. Elinor Ostromovú si veľa ľudí muselo najskôr vygúgliť. Malo to niekoľko dôvodov. Jednak nebola pôvodným zameraním ekonómka, ale politologička. Jednak to bola dáma, ktorá v dobe pokročilej matematickej formalizácie ekonomického jazyka neváhala odletieť do Ázie, obuť si trebárs gumáky a rozprávať sa s miestnymi farmármi, či rybármi. Inštitúcie, ktoré upravujú spoluprácu reálnych ľudí z mäsa a kostí ju zaujímali viac ako abstraktné modelovanie. Nielen objekt jej výskumu, ale aj použité metódy boli doslova prierezové.
Čo vlastne skúmala?
Venovala sa spôsobom, akými ľudia využívajú obmedzené spoločné zdroje, napríklad v podobe lovísk rýb, či lesov. V ekonómii sa zvykne hovoriť o tzv.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.