V prvom rade ma veľmi príjemne zaskočila ochota oslovených historikov najmä z Historického ústavu SAV, ktorí mi veľmi ochotne a radi pomohli so získaním podkladov pre túto tému. Moja najväčšia vďaka patrí Petrovi Šoltésovi, nášmu dlhoročnému spolupracovníkovi, ktorý mi v minulosti pomohol pri príprave reportáží o tom, čo ostalo z niekdajšej identity slávnych uhorských žúp: spišskej, šarišskej, oravskej a ďalších. Ten cyklus by som rád niekedy dokončil.
Zdá sa, že Slovensko naďalej trpí deficitom priblíženia príbehov „malých dejín“ – neustále omieľame len veľké spoločenské a politické udalosti, akoby nebolo žiadnych dejín pitia a stravovovania, dejín lásky aj dejín závisti či aktuálne dejín korupcie. Či presnejšie, akoby tie malé boli iba dejinami podradnými, menejcenýmmi, čo je, samozrejme, nezmysel. Už nebohý Ľubomír Lipták presvedčivo ukázal, čím všetkým žila táto krajina v 20. storočí. A pohľad na dejiny cez dno poldecáka patrí medzi tie najvzrušujúcejšie.
Jedným z nosných mýtov našich dejín je ten o zlapaní Jánošíka v krčme vo Valaskej Dubovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.