„Není zločinu!“
„Ano,“ řekl jsem skrze slzy, „ale je-li tomu tak, není ani spravedlivých.“
Zavzlikali jsme a rozloučili se navždy.
Fjodor M. Dostojevskij: Běsi
Vrátil som sa z dovolenky a nestačím sa čudovať. Mnohí slovenskí intelektuáli a liberáli vidia v ruských nihilistkách, ktoré samy seba zhadzujú vulgárnym označením, zástankyne slobody, obete bezprávia či dokonca totalitného štátu (sic!).
Pozrel som si kdesi na internete obrázky, ako tieto ženy zorganizovali skupinový sex v múzeu, ako jedna predviedla tú nechutnosť s kuraťom v obchode, aj ako skákali a hulákali v pravoslávnom chráme.
Je jasné, že dievčatá vedia, čo majú urobiť, aby boli v televíznych správach, aby ich pozývali zo Západu na koncerty. Chudoby sa báť nemusia. Neviem, či sú duševne zdravé, ale ak áno, zaslúžia si trest. Zaslúžili by si ho na Slovensku, v Amerike aj v Nemecku. Je zaujímavé, ako tvrdí Ján Čarnogurský, že na Slovensku by ich pravdepodobne čakal dlhší trest, ako v Rusku. Rovnako, že žaloba by prišla skôr.
O Rusku, ani tých úbohých ženách však nechcem hovoriť. Spoločensky nebezpečnejšie, ako ich nihilizmus, sú názory slovenských liberálov.
I.
Niektorí z nich sa označujú za rusofilov a preto - vraj z lásky k ruskej kultúre - musia tie provokatérky brániť.
Nikto neodsúdil Pussy Riot lepšie ako Dostojevskij. Dostojevskij poznal ruský nihilizmus, rozumel mu a jeho román Besy (Diablom posadnutí), písaný pred 150 rokmi v časoch cárskeho Ruska, odsúdil nebezpečenstvo pyšných, povýšeneckých a namyslených revolucionárov, ktorým nebolo nič sväté.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.