Vezmite si napríklad taký Krakow, mesto, v ktorom trávim niekoľko dní a z ktorého píšem aj tento blog.
Bez akýchkoľvek pochybností ide o najkrajšie poľské mesto. Je v ňom história, kultúra, dejú sa v ňom zaujímavé hudobné, filmové či divadelné festivaly, je tu fungujúce letisko, sú v ňom veľmi dobré reštaurácie aj hotely. V blízkych Wadowiciach sa narodil Ján Pavol II., v centre mesta vám núkajú organizované výlety do Osvienčimu a do soľnej bane vo Wieliczke, samotné krakowské Stare miasto je nádherné: čo budova, to historický skvost a celé to kompaktne drží pokope. Je tu bezpečne, ľudia sú priateľskí, jedlo chutné, ceny primerané. Prosto: turistický raj.
Lenže tých turistov je tu priveľa. Zašiel som si včera na Rynek glówny a chvíľami som sa cítil ako na akejsi spontánnej demonštrácii: ulice boli plné ľudí, z krásnych miest sa vytratila intimita. Vošiel som do kostola, snažil som sa na chvíľu stíšiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.