Po prvé, KDH je už iba Potemkinova strana. Nevie vládnuť, nevie byť opozíciou. Nevie byť tým, čím bola, ani si nájsť novú zmysluplnú úlohu. KDH nevie priniesť do politiky zaujímavých politikov, nevie otvárať témy, nevie brániť kresťanov. Politici KDH nerozumejú dobe, v ktorej žijú, nečítajú, a ani nepíšu. Aspoň to nie je vidieť. Existuje jedna výnimka, ale tá už je v strane na vonkajšej orbite.
KDH je na tom tak, ako komunistická strana po roku 1968. Stratila kontakt s intelektuálmi, aj idealistami, a slúži už iba svojim funkcionárom, svojej byrokracii.
KDH je strana, ktorá by mala slovenských kresťanov, obrazne povedané, vyviesť z Egypta, straníkom sa však v Egypte zapáčilo.
To všetko je však veľmi nedôstojný stav. Nehodný voličov, ktorých mala táto strana zastupovať.
KDH bolo stranou, ktorú založili slovenskí disidenti. Ťažili z Tajnej cirkvi a zastupovali ľudí, ktorí boli najdôležitejšou a najsilnejšou antikomunistickou silou v spoločnosti. Verili v slobodu v čase, keď iní neverili v nič, iba v prežívanie a status quo.
Dnes je všetko akosi naopak a kresťanov, ktorí kedysi prinášali za slobodu obete, majú zastupovať straníci, ktorí obete prinášať nevedia. Pretože im neveria a veria iba v seba a svoje politické prežitie.
Ján Čarnogurský však založil iné KDH. A inak ho aj sám viedol. A najmä, v porovnaní s Hrušovským aj Figeľom bol podstatne úspešnejší.
Aj najhorší Čarnogurského volebný výsledok bol lepší, ako to, čo neskôr dosiahli Hrušovský alebo Figeľ. Čarnogurský získal najhorší výsledok v roku 1992 (8,89 percenta), Figeľov najlepší výsledok je 8,82 percenta (2012), Hrušovského 8,31 percenta (2006).
O Čarnogurského dvojcifernom výsledku z roku 1994 alebo 1990 sa už hnutiu môže iba snívať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.