Americká debata o rase a rasizme

Historický kontext je odlišný, no paralely existujú. Aktivisti z niektorých mimovládok, časť akademikov, či novinárov. – Oni všetci k nám prinášajú perspektívu, podľa ktorej biedne životné podmienky našich Rómov sú predovšetkým dôsledkom pretrvávajúceho rasizmu bielej majority. Veľmi podobný diškurz existuje už desaťročia aj v USA, v súvislosti so situáciou tamojších černochov. Študovať americkú rasovú debatu má zmysel, aby sme sa vyhli ich slepým uličkám. Pre potreby našej slovenskej diskusie môže byť zaujímavé, že medzi najvýrečnejších kritikov večného vyhovárania sa na biely rasizmus patria v USA práve niektoré černošské osobnosti.

Prelud systémového rasizmu

Shelby Steele je 66-ročný americký akademik a spisovateľ, ktorý píše o rase, multikulturalizme, politickej korektnosti, či pozitívnej diskriminácii. Jedna z jeho najznámejších kníh sa volá Biela vina s podtitulom „Ako čierni a bieli spoločne zničili prísľub éry boja za občianske práva“. Tento dlhoročný profesor anglickej literatúry (s ďalšími titulmi z politológie a sociológie) je synom čierneho šoféra nákladiaku a bielej sociálnej pracovníčky.

Odlišná farba pleti jeho rodičov spôsobila, že obe rasy dokázal vnímať bez ilúzií, či predsudkov. Ako dieťa navštevoval istý čas segregovanú školu. Zažil boj za občianske práva v 60. rokoch i nespravodlivosť starého systému. No posledných pár desaťročí s rovnakou nevôľou vníma politicky korektný režim, ktorý segregáciu postupne nahradil.

Dnes majú Spojené štáty farebného prezidenta, napriek tomu je možné stretnúť čiernych vysokoškolákov, ktorí sú schopní presviedčať vás (za aktívneho pritakávania niektorých bielych intelektuálov), že „rasizmus je všadeprítomný“. Steele je z tohto postoja mnohých mladých černochov rozčarovaný, pretože dnešná doba príležitostí pre všetkých sa nedá porovnávať s érou segregácie, ktorú on zažil na vlastnej koži.

Čo je vlastne mienené tvrdením, že „rasizmus je všade“? Nejde o diskriminačné zákony, násilie, či otvorenú nenávisť ako na Juhu v časoch otrokárstva alebo segregácie. Nový rasizmus je subtílny, neosobný a všadeprítomný. Pripisujú sa mu adjektíva ako „systémový“, „štrukturálny“, či „inštitucionálny“. Možno ho vytušiť v zdanlivo nevinných slovných narážkach ako „biela káva“, utrúsených v nepatričných súvislostiach. Prípadne v usporiadaní spoločenských inštitúcií (od škôl, cez osnovy, až po formu vlády), ktoré vytvorili bieli pre potreby belochov a preto vraj nie sú plne prístupné farebným.

Zdá sa vám to smiešne, lebo veď čo už je na „bielej káve“ rasistické?! Práve v tom spočíva záludnosť systémového rasizmu! Pripomína konšpiračnú teóriu: Bieli sa spriahli, aby udržiavali v zaostalosti farebné menšiny, hoci navonok v krajine platí rovnosť pred zákonom a zákaz diskriminácie. Pozoruhodné je, že táto konšpirácia neúčinkuje na Aziatov, ktorí sú v mnohých ohľadoch priebojnejší ako bieli. Napriek svojej hmlistej podstate je systémový rasizmus vraj vo vzťahu k černochom takmer deterministický. Má vysvetľovať, prečo v rôznych oblastiach života čierni ako celok zaostávajú za bielymi, aj keď generácia Martina Luthera Kinga vyhrala svoj boj za občianske práva už takmer pred polstoročím.

Ak ste beloch, tak tento rasizmus je vraj vo vás hlboko zakorenený. Presne ako hlavná postava Kafkovho Procesu ste z tohto myšlienkového zločinu vinný už len preto, že ste boli obvinený. Aby ste dostali rozhrešenie, musíte byť v aktívnom zápase s vašou rasistickou podstatou. Najlepšie tak, že iniciatívne odhaľujete iných domnelých rasistov, zdanlivé prejavy rasizmu vo svojom okolí (biela káva!) a podporujete zákonné zvýhodňovanie v minulosti utláčanej rasovej menšiny. S konceptom systémového rasizmu podľa Steela súvisí ďalší fenomén: biela vina.