Vošla do miestnosti a hlbokým, drsným hlasom pozdravila "Grüss Gott."
"Myslela som si, že to bude v nemčine. Ospravedlňujem sa!" povedala, keď zistila, že prítomní novinári hovoria po slovensky alebo po anglicky.
Počúvať jej rozprávanie bolo estetickým zážitkom. Niežeby nehovorila múdro a zaujímavo, ale najkrajší bol jej hlas. Mal v sebe robustnosť, tabakovú hĺbku, ktorá občas prechádzala do croonerského "chrapláku", no keď sa rozosmiala, ozvali sa výšky, ktoré poznáme z jej piesní. A smiala sa často.
Spýtal som sa jej na to, čo ju pred štyridsiatimi rokmi, keď začínala svoju megaúspešnú kariéru, inšpirovalo. "Keď som mala šestnásť rokov, ušla som z domu. Spievať som začala, lebo mi išlo o prežitie. Áno, mojou hlavnou inšpiráciou bola túžba prežiť," hovorila. Nechcela byť speváčkou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.