V piatok, 2. novembra 2012, bol v Reykjavíku najveternejší deň, aký jeho obyvatelia pamätali. Rýchlosť vetra sa približovala hurikánu, v zátoke Faxaflói boli obrovské vlny, po uliciach sa dalo chodiť len s veľkými ťažkosťami. Reykjavícka radnica, príjemná moderná budova postavená na brehu jazera Tjórnin však v ten deň - podobne ako celý Reykjavík - fungovala ako keby sa nič nedialo. Až na to, že jej hlavný vchod bol zatvorený a jediným spôsobom, ako sa dostať dnu, bol mostík pre peších ponad časť jazera. Ak ste nechceli skončiť v ľadovej vode, museli ste sa pevne držať zábradlia a postupne "prerúčkovať" do budovy.
Ďurovi Kováčikovi a mne sa to podarilo. Išli sme za primátorom Jónom, pretože sme s ním chceli urobiť rozhovor do .týždňa a do našej pripravovanej knihy Reykjavík Revisited. Pravdupovediac, bez rozhovoru s ním sme si našu knihu nevedeli predstaviť.
Jón Gnarr je totiž skutočne "tvárou Reykjavíku". A okrem toho je to aj nesmierne zaujímavý človek. Hoci pre Reykjavíčanov bolo jeho meno dávno známe - roky bol známy ako herec, predtým ako punkový hudobník - my sme ho prvýkrát zaregistrovali až v roku 2009, kedy spolu s niekoľkými islandskými hudobníkmi a umelcami založil Najlepšiu stranu (Besti flokkurin).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.