Obdarovať navštívených sedmičkou vína, bonboniérou či pozostatkami hand made medovníkov je milé, ale len chvíľkové potešenie; každá fľaša má dno ďalekohľadu do spomienky na okamih, každá krabička bude raz prázdna iným obsahom, a na sladkých omrvinkách hoc i blízkej minulosti sa nezaspáva ani nespí dobre.
Moje kolegyne a kolegovia v závere minulého roka odporúčali verejnosti mnohé knihy, ktoré vlani vyšli a zaslúžene stoja za pozornosť. Štartujúc do nového roka, dovolím si rozšíriť toto spektrum o niekoľko svojich papierových odporúčaní.
Štyri ročné knižky. Prvou je 260-stranová kolekcia publicistiky internetového časopisu inaque.sk s názvom ako inaque (ARThur, s. r. o., 2012). Jej obsah tvorí výber príspevkov z vyše trojročného portfólia webstránky. Štrnásť autoriek a autorov píše o všetkom a o mnohom – len nie o ničom, ako býva prevažujúcim zvykom „bežných“ blogeriek a blogerov. Ako na záložke knihy píše „neznáma osoba“ (žeby priam Aňa Ostrihoňová či Tomáš Mrva?), kniha je „prierezom rôznymi témami, aby sme ponúkli z každej rubriky niečo nadčasové a niekedy aj kontroverzné alebo provokatívne“ a zdôrazňuje, že „politike sme sa snažili vyhnúť“. Nevyhli sa – ako nik, ani oni. Na(ne)šťastie. Tuším, že len raz ma pri čítaní ako inaque takmer vyvrátilo – keď Tomáš Mrva v texte Atentát na Heydricha bol Benešov signál Londýnu a Moskve píše: „Gabčík a Kubiš (.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.