Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mečiarizmus, smrteľná choroba

.eugen Korda .názory

Tak sa niekedy pýtam sám seba, prečo som o tom nikdy nepísal? Nie, nie je to v tom, že by som na tú dobu chcel z hlavy vytesniť všetky spomienky. Veď sa mi vlastne nestalo nič hrozné. Iba mi rozmlátili auto a z obavy o bezpečnosť som mojich blízkych presťahoval do Prahy. Pol roka ich strážili policajti a nebolo to nič príjemné. Prežil som to a prežila to aj moja rodina. Pravda, boli tu však aj takí, ktorí neprežili.

Eugen Korda

Napríklad príslušník tajnej služby, ktorý verejne hovoril o tom, že syna Slovenského prezidenta dal do Rakúska uniesť Mečiar. Jednoducho mu za plynovou nádržou jeho auta nechali vybuchnúť bombu a on si už nestačil odopnúť bezpečnostné pásy. Podľa lekárov zomieral v hrozných bolestiach. V akých bolestiach už celé roky žije jeho matka, to nikto nedokáže pochopiť. Mečiar udelil páchateľom tohoto zločinu amnestiu - teda vlastne aj sebe - a ona ich nikdy neuvidí stáť pred súdnym tribunálom. Motajú sa medzi nami a smejú sa nám do očí. Z niektorých, čo stáli za touto vraždou, sa stali miliardári a dnes z pozadia riadia štát. On, "otec" tohoto štátu, sedí zabudnutý vo svojej vile v Trenčianskych Tepliciach a neštekne po ňom ani pes. Miliardy nakradnuté v divokej privatizácii si užíva jeho rodina, zatiaľ čo matka jeho obete živorí z 300 eurovej penzie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite