Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na stráž, súdruhovia!

.marek Vagovič .názory

Diskusia okolo voľby nového predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) ukázala dve veci: že politici nemajú jasno v dejinách a že Smer nedokáže prekročiť svoj tieň.

Marek Vagovič

Keď som sa dozvedel, že Ficova strana navrhla na post šéfa ÚPN Juraja Kalinu, bol som trochu v rozpakoch. Poznám ho totiž ako slušného a rozhľadeného človeka, ktorý rozhodne nepatrí k žiadnym socialistom. V poriadku sú aj jeho názory na kontroverzné obdobia dejín, najmä na Tisov ľudácky režim. Historik Kalina sa navyše hlási k odkazu Jána Langoša, ktorého mali naši komunisti vždy v zuboch.

Keď som sa ho pýtal, či nemá problém s tým, že ho navrhol Smer, jeho odpoveď bola pragmatická: “Bol by som radšej, keby ma nominovala Konfederácia politických väzňov, ale na výber sú len dve možnosti – sedieť ďalších šesť rokov kdesi v kúte a kritizovať, akým smerom sa uberá ÚPN, alebo ísť do toho a pokúsiť sa niečo zmeniť.” Na chvíľu som teda aj ja uveril, že Smeru ide o správnu vec: dobrým výberom šéfa ÚPN môže totiž Fico – aj vzhľadom na svoju minulosť – len získať.  

Zároveň som však predpokladal, že prídu silné protitlaky. Najskôr spochybnila Kalinu agentúra SITA, ktorá vypustila balónik o jeho neprijateľnosti v časti Smeru.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite