„Žijeme zrýchlenú dobu. Žiaľ, bez toho, aby sme si to mnohí všimli alebo priznali,“ veľmi dobre mi našepkal kolega Jaro Daniška v úvode svojho najnovšieho blogu Pápež pre nový svet. Súhlasím. Len sa mi žiada dodať, že to viac či menej podstatné, čo denne prichádza, vynára sa spoza obzorov poznania, to už tu dávno bolo. Obrazy starého sveta sú remastrované. Tie isté filmy sa neodvíjajú z kotúčov celuloidu, ale z dvd nosičov, v prehrávači v aute nie je stará maxellka deväťdesiatka s dvojalbumom, ale empétrojka s celou diskografiou, na jedinej pamäťovej karte sú tisíce nevyvolaných kinofilmov, prsty slečny nehlučne prevracajú žiariace listy výpravného módneho časopisu v tablete.
Obsahy ostávajú, menia sa formy. Šál z roku 1982 hreje ako nový aj v zimnej sezóne 2012 / 2013. Stále ten istý sneh, a predsa – čo sezóna, to nové lyže. Rossignol? Head? Fischer? K2? Zjazdovka s modernou štvorsedačkou je z roka na rok strmšia, dlhšia, náročnejšia. Spúšťame sa do nedoziernych výšok, pozor na to!
Spolužiak je riaditeľom Inštitúcie. Pracovníčka Inštitúcie pred pár rokmi prišla s iniciatívou pripraviť pre maturitné ročníky z miestnych stredných škôl v stredne veľkom slovenskom mestečku niečo ako simuláciu ústnych maturitných skúšok. Niekoľko pracovníčok Inštitúcie tvoria „skúšobnú komisiu“, do miestnosti vstupujú devy a mládenci so zelenými stužkami na hrudiach. O pár mesiacov budú skutočne maturovať. Z krabice na stole si vyťahujú otázky, súvisiace so skutočnými maturitnými témami. Testovanie všeobecného prehľadu. Treba ho mať, je najvyšší čas, mladosť zrýchlene dozrieva. Deň po nácviku ústnych maturít sedím so spolužiakom – riaditeľom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.