Zatvorme oči a snívajme. Čo by sa malo stať, aby sa miestna hudobná scéna začala (kvalitou aj kvantitou) podobať írskej, holandskej či islandskej?
Nevieme. Nejde totiž o matematickú úlohu, ktorú treba vyriešiť, ani o plán výroby súčiastok, ktorý treba naplniť. Ide o umeleckú tvorbu, ktorá sa nedá naplánovať. Nespráva sa podľa prírodných zákonov.
Určite pomôže vzdelanie a tradícia. Nie je náhoda, že vo všetkých zmienených krajinách veľmi dobre fungujú umelecké školy (ak už politici nevedia ovládnuť nutkanie iniciovať, chrániť, prikazovať a podporovať, tak by svoju energiu mohli nasmerovať napríklad k podpore základných umeleckých škôl). A nie je ani náhoda, že vo všetkých týchto krajinách je živá tradícia amatérskeho muzicírovania (za povšimnutie stojí fakt, že všetci hudobne známi Islanďania - od jemného Jónsiho, cez divokú Björk a slnečnú Emilíanu Torrini, až po metalistov zo skupiny Sólstafir - spievali, prípadne stále spievajú v amatérskych speváckych zboroch).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.