Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

La dolce vita

.martin Hanus .názory

Predstavte si, že dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, gniavený Gorilou, by sa pred rokom vo volebnom finiši nafúkol a získal nie šesť, ale svojich pätnásť percent. Zázraky sa nedejú na Slovensku. Dejú sa inde, v krízou zmietanom Taliansku.

Štvornásobný premiér Silvio Berlusconi bol už celkom odpísaný. Finančné trhy ho koncom roku 2011 vyhnali z čela potápajúcej sa krajiny, na jeho sexuálnych orgiách sa bavil či pohoršoval celý svet, a aby toho nebolo dosť, pred piatimi mesiacmi ho odsúdil prvostupňový súd na štyri roky väzenia (nie je ani dôležité za čo, Berlusconi by mohol sedieť za čokoľvek od kupliarstva cez korupciu po daňové podvody).
Causa Berlusconi finita – aspoň tak sa to javilo.

Silvio však pred dvomi mesiacmi oznámil, že predsa len bude kandidovať. Perlil v televíznych diskusiách, sľuboval, že zruší novú daň z nehnuteľností a vráti Talianom všetko, čo z nej dosiaľ zaplatili, sľúbil tiež kolektívnu amnestiu za daňové prehrešky, a, samozrejme, nadával na Nemcov a "diktatúru pani Angely Merkelovej", ktorá cez svojho domáceho prisluhovača Montiho uvalila na Talianov všetko to zlo, škrty aj vyššie dane (na dokreslenie atmosféry: šéfredaktor novín Il Giornale napísal, že Taliansko už neleží v Európe, ale v Štvrtej ríši pod vedením cisárovnej Merkelovej). A s týmto germánskym zlom spraví on, 76-ročný, teda už skúsený spasiteľ, raz navždy koniec.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite