Našou prvou žilinskou destináciou bola Stanica. Teda Stanica s veľkým S, tá pod veľkým betónovým rondelom. Po výtlkami dokatovanej ceste sme došli k "malej stanici pri trati v krajine Dnes," ako by napísal Štrpka a zaspieval Ursiny. Na peróne čakalo niekoľko cestujúcich (trať Žilina - Rajec, so zastávkou na Stanici Žilina-Záriečie patrí medzi tých málo lokálok, ktoré ŽSR neobmedzujú ale posilňujú), v kaviarni pár ľudí popíjalo kávu. Spýtali sme sa na Mareka Adamova, s ktorým sme boli dohodnutí. "Asi bude v kancelárii," povedal nám mladý muž za barom a nasmeroval nás k správnym dverám. V kancelárii sedelo za počítačmi nejakých 7 až 10 ľudí. Sústredene pracovali. Marek bol medzi nimi. "A čo sme štátny podnik?" rečnícky sa opýtal, keď som vyjadril prekvapenie nad prudko pracovnou atmosférou v piatok o tretej popoludní.
Stanica je zázrak. Skupina ľudí si pred pár rokmi na 30 rokov prenajala zanedbanú, chátrajúcu, špinavú, mimoúrovňovým kruhovým objazdom od zvyšku sveta oddelenú železničnú stanicu a premenila ju na krásny, čistý a živý priestor. Čaká sa tu na vlak, sedí sa tu v kaviarni, robia sa tu tvorivé dielne, premietajú sa filmy, organizujú sa koncerty, debaty, divadelné preidstavenia, festivaly. Keďže jedna z nás tu bola prvýkrát, Marek nám poukazoval celý priestor: od dielní v pivnici (česká umelkyňa tam práve dokončovala keramický artefakt), cez "staničné priestory" na prízemí ("Cestujúci sú pre nás dôležití," hovorí Marek. "Vidia, že Stanica žije a keď nič iné, všimnú si aspoň upravený perón a čisté záchody.") až po klubový priestor v podkroví, kde sa pripravoval tanečník Peter Šavel a klavirista Kamil Mihalov na večerné vystúpenie (a propo, klavír: na jeho rekonštrukciu sa konala úspešná zbierka, dnes je vo výbornej kondícii a do repertoáru Stanice pribudli klavírne recitály, na ktoré chodi okolo 60 ľudí, čo skutočne nie je málo).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.