Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Habemus Papam Franciscum

.jaroslav Daniška .názory

Bol to opäť raz zvláštny moment. Biely dym, Rím a svet čakal, pozeral sa na prázdny balkón a keď vyšiel ten neznámy muž, zavládlo prekvapenie. A ticho.

Asi najväčším prekvapením je jeho vek. Mať 76 a byť zvolený do najvyššej pozície, to sa asi môže stať len v Taliansku. Vek je samozrejme dôležitý, ale zbor kardinálov ukázal, že pre katolíkov sú dôležitejšie iné veci.  

Za uplynulé dni sa toho však stalo viac, podstatne viac.

Keď v utorok začínalo konkláve, mal som zvláštny pocit. Kázeň kardinála Sodana bola tak strohá, že v nej nezaznelo takmer nič. Chvíľu som mal pocit, či to nie je znamenie toho, že po pápežovi, ktorý miloval a ovládal slovo, nepríde muž, ktorý slovo aj s jeho mocou neodsunie niekam až príliš na kraj. Nemuselo by to nevyhnutne znamenať niečo tragické, to nie, ale zároveň by to nebolo ani bez rizika.

Keď vyšiel ten - pre mnohých z nás - neznámy muž z Argentíny, prvou reakciou bolo ticho. Mal som pocit, že až prekvapivo dlhé ticho.

Keď vyšiel pápež Jorge Maria Bergoglio na balkón, mal som pocit, akoby ani nemal pripravené svoje prvé gesto. Až príliš máme v pamäti natiahnuté ruky Josepha Ratzingera a energickosť Karola Wojtylu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite