Rozhodnutie bolo ľahké: s členmi skupín Para a Bad Karma Boy ma spájajú dlhoročné priateľské vzťahy a v mestečku Partizánske som doteraz nikdy nebol.
Preto sa v sobotu okolo pol šiestej (podvečer) na pumpe na kraji Bratislavy vítam s Oliverom, Dankom, Matejom, Medveďom a Adelkou. S Matúšom som sa zvítal pár minút predtým, keď som nasadal do jeho auta pred mojim domom. Čakáme na Laskyho. Nie dlho. Za chvíľku prichádza pomerne veľký mikrobus (Pare ho požičali kamaráti z kapely Billy Barman), Lasky je za volantom (okrem toho, že je spevákom a frontmanom Pary, je aj jej šoférom - jedno aj druhé robí výborne). Do mikrobusu prekladáme "merchandise" (cédéčka, elpéčky, tričká, čiapky, atď.), z Partizánskeho volá tour manager Hrabě. Zatiaľ ide všetko tak ako má, ale mali by sme čím skôr vyraziť. "Vždy keď sa povie, že odchádzame, všetci si idú niečo kúpiť na pumpu," vraví Matúš. Po návšteve toaliet, nákupe bagiet a čokoládok nasadáme do mikrobusu a vyrážame.
Ešte ani nemáme "Bratislavu v spätnom zrkadle", keď sa začne porada o tom, kedy pôjdeme z Partizánskeho domov. Matej chce ísť po koncerte, ostatní chcú zostať na noc. Rozhodnuté. O pol desiatej ráno odchádzame z hotela. Vzápätí si všetci vybalia olovrant (bageta, keksy, kinderčokoláda, tuniakový sendvič, kaleráb), navzájom sa poponúkajú a jedia.
Lasky zvažuje, kadiaľ do Partizánskeho ísť. Rozhodne sa pre trasu Hlohovec - Topoľčany - Partizánske. "Tu sme raz hrali! V roku 1999? Nie, bolo to skôr! Nie, to bolo vtedy, keď Šeban vydal Bezvetrie. To bolo v roku 2000. To nemohlo byť v roku 2000! Na webe som našiel, že v roku 2006. Blbosť, to bola iba reedícia. 2000. Áno, aj na wikipédii je napísané, že 2000." Takéto a podobné hádky, striedané so situačným humorom a bizarnými príbehmi z minulosti nás sprevádzajú až do Partizánskeho.
Je už tma, keď popri Baťovej továrni prichádzame do prázdneho centra mesta.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.