Na pôde bratislavskej mimovládky PDCS sa odohrala veľmi zaujímavá diskusia o tom, kde sú hranice etickej charity a ako ich nastaviť. Je etické ukazovať fotografie chorých či podvyživených detí? Nie je to citové vydieranie? Nie je to dokonca „staromódne“, odkazujúce na charitatívnu prehistóriu a megakoncert Live Aid, ktorý aj jeho tvorcovia vidia s odstupom času kriticky, keďže pomohol iba jednorazovo? Prvotnou inšpiráciou diskusie bol nedávny diel populárneho markizáckeho programu Modré z neba, ktorý sleduje každú stredu takmer milión divákov. Tentoraz priblížil prácu našich zdravotníkov na projektoch Vysokej školy sv. Alžbety v Afrike. Nepochybne ide o záslužný počin – slovenský divák sa málokedy dozvie o ich činnosti. Všetci účastníci seminára v PDCS v diskusii tento fakt ocenili, niektorí však mali problém. A to so stereotypmi, ktorým sa údajne tvorcovia relácie nevyhli.
Vilam Rozboril, ktorého, žiaľ, na diskusiu nepozvali, sa ma potom ako reportéra a fotografa, ktorý má dlhoročné osobné skúsenosti s rozvojovými krajinami v SMS opýtal, či si myslím, že toto Modré z neba bolo v niečom neetické. Nie, nemyslím si to, napísal som mu. Pretože za šesť dní, ktoré štáb na natáčanie programu mal k dispozícii, sa ozaj nedá urobiť do hĺbky reportáž o problémoch aj úspechoch Kene či Tanzánie. To hlavné – prácu našich zdravotníkov – ukázali zrozumiteľnou formou. Bodka.
Myslím si, že zo strany mojich kamarátov a bývalých kolegov z mimovládiek došlo pri kritike tohto Modrého z neba k istému nepochopeniu. Ak čakali, že ukáže aj pozitívne príklady – zdravé deti, fungujúce rodiny, úspešných farmárov či podnikateľov – bolo to z ich strany nereálne. Opakujem, Rozboril sa zameral na prácu našich zdravotníkov. A tí logicky opisujú tvrdé príbehy detí z ulice.
Kľúčová otázka, podľa mňa, je iná. Má sa – v médiách či v charitatívnych kampaniach – realita rozvojového sveta ukazovať taká aká je, alebo ju máme decentne „primaľovať „ na ružovo či naopak „zahustiť“ na čierno?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.