Vladimír Jukl bol žiak Tomislava Kolakoviča a jeden z kľúčových mužov slovenského 20. storočia. Bez neho si nemožno predstaviť slovenský disent, ani slovenský katolicizmus.
Vlastne si toho nemožno predstaviť ďaleko viac. Za kľúčové považujem tri roky a tri politické symboly.
Po prvé, rok 1944. Kolakovič a jeho žiaci podporili Povstanie, Jukl sa ho spolu s ďalšími priamo zúčastnil. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa slovenský katolicizmus vymanil spod Tisovho tieňa.
Áno, k Tisovi sa treba vracať a treba pomenovávať jeho zodpovednosť za stav Slovenska po roku 1939. Je to dôležité memento. Tiso a Husák, tieto v istom zmysle politické dvojičky, nás musia tlačiť v našom svedomí.
Historik Ľubomír Lipták kedysi napísal, že Povstanie vymazalo zo slovenskej mapy slovenských ľudákov. Mal pravdu, akurát, že nedocenil, akú zásluhu na tom mala aj nová katolícka generácia. Mám na mysli Kolakovičových žiakov. Rok 1943 bol pre Európu zlomovým. Rusi vyhrali pri Stalingrade, Spojenci boli v Taliansku. A v Bratislave začal pôsobiť chorvátsky jezuita, ktorý vychoval generáciu mladých katolíckych intelektuálov a kňazov, ktorí odmietali rovnako nacizmus, komunizmus, ako aj liberalizmus.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.