Nové číslo .týždňa je v čomsi špeciálne, vpredu je vyobrazený veľký maďarizátor Apponyi s titulkou „Slováci, prepáčte“ - a na zadnej obálke je Beneš s titulkou „Bocsanát, Magyarok!“
Naše symbolické gesto nie je samoúčelné. Vyvolal ho podpredseda Európskeho parlamentu László Surján, bývalý maďarský minister, kresťanský demokrat, ktorý dnes pôsobí v Orbánovom Fidesze. Surján nám poslal text, v ktorom reagoval na nedávny prejav nášho šéfredaktora v Budapešti. Od aktívneho maďarského politika – ešte k tomu z národne orientovaného Fideszu – sme nikdy nič podobné nečítali: Surján píše, že pocit spolupatričnosti medzi Maďarmi a Slovákmi začal kedysi miznúť pre maďarskú pýchu. „Možno neexistuje argument na odpustenie našich chýb a hriechov. Je sa za čo ospravedlniť Slovákom, preto sa teraz aj ja ospravedlňujem (...).“ Štefan Hríb Surjánovi v editoriali odpovedá: „Neviem, aké reakcie vyvolá Váš text v Budapešti. Netuším, či ostanete u Vás doma osamotený a vysmiaty. Kritizovať pýchu a aroganciu vlastného národa nebýva v týchto končinách Európy pre politika výhodné. (...) Vaším textom a svojimi postojmi búrate náš pohodlný obraz krutého a necitlivého Maďara, ktorým si my Slováci zakrývame vlastnú krutosť a necitlivosť. Pán Surján, ďakujem Vám.“
Ďalšie materiály len v skratke: Jozef Majchrák recenzuje knižný rozhovor Ľuby Lesnej s Ivetou Radičovou („Radičovej odpovede sú viac pózou než reflexiou“) a Juraj Kušnierik píše o najnovšej próze Pavla Vilikovského („Vilikovský nevymýšľa strhujúce príbehy, pri ktorých sa čitateľovi tají dych, gravitácia jeho textov je neprekonateľná: začnete čítať...a nemôžete prestať“).
Pavol Múdry, zakladateľ agentúry SITA a Medzinárodného tlačového inštitútu na Slovensku, v rozsiahlom rozhovore o slovenských novinároch hovorí: „Prestali sme kontrolovať moc, začali sme ju len kritizovať, a pritom sa do nášho písania vkradla akási zloba.“
V hlavnej .téme čísla reagujeme na premnoženie strán a rôznych platforiem na pravici. Čo to však naozaj znamená založiť si stranu? Majú vôbec nové projekty šancu? Bližšie sme sa pozreli na príbehy troch strán.
Tomáš Němeček z Lidových novin ako prvý český novinár zistil, ako sa v zákulisí zrodila Klausova nešťastná amnestia. O tom, prečo ju zrejme neviedol zlý úmysel, ale „len“ diletantstvo, viac v jeho článku pre .týždeň.
Fototéma je o MS v hokeji aj s textom Štefana Hríba, ktorý, samozrejme, v Helsinkách nemohol chýbať.
V intelektuálnom .klube píše nemecká ekonómka Karen Hornová o vzťahu J.M. Keynesa a F.A. Hayeka. A takisto si kladie otázku: Všetky vlády sa dnes správajú viac či menej keynesiánsky, čo by im však na to povedal sám Keynes?
Lifestyle je tentoraz určený rodinám: Ako prežiť dovolenku s deťmi? A Elena Vacvalová sa vyspovedala Elene Akácsovej zo svojich nerestí a cností, pričom jednou cnosťou (i keď niekto bude protestovať, že je to skôr májová slovenská neresť) poteší zvlášť hokejových fanatikov: „Hokej milujem, zápasy našich pozerám v národnom drese.“
V mene redakcie prajem príjemné čítanie.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.