Rozporuplné reakcie, ktoré Chua vtedy vyprovokovala, pramenia z ostrého kontrastu medzi jej tradičnou čínskou represívnou výchovou na jednej strane a prehnane povoľnou výchovou amerického stredného prúdu na strane druhej. Na Slovensku sa rodičia pohybujú zrejme niekde uprostred – prinajmenšom v teórii. A ak si aj ľudia tigriu matku prečítajú, asi väčšina nad ňou mávne len rukou. Popravde, oveľa použiteľnejšie, praktickejšie a našej kultúre bližšie sú výchovné rady z knihy Pamely Druckerman: A dosť! s podtitulom Francúzske deti nevystrájajú pri jedle. Asi je lepšie stanovovať deťom medze, v rámci ktorých sa môžu slobodne realizovať, než aby rodičia detailne riadili každú minútu ich života.
To druhé vyzerá práve ako ázijská výchova. Chua trávi so svojimi dcérami veľa času. Učí sa s nimi tak, aby mali samé jednotky (už dvojka je neprijateľná). Núti ich do hry na klavír. Keď niečo nevedia zahrať poriadne, nadáva im do odpadu alebo sa vyhráža, že ich hračky daruje Armáde spásy. Dcéry sú počas detstva držané na krátko. Nesmú napríklad prespávať u kamarátok. Vysoké očakávania, tlak na výkon, dosahovanie, ale na druhej strane aj nesporné akademické úspechy dcér - to všetko je obsah čínskej výchovy podľa profesorky práva na Yale.
Vzbudiť v deťoch ambície, súťaživosť a snahu je nepochybne chvályhodné. Otázne len je, kde v čínskej výchove zostáva priestor na tvorivosť, rozvíjanie fantázie a samostatné objavovanie sveta. Vrátane nároku na dopúšťanie sa drobných chýb, z ktorých vyrastá svojrázna životná skúsenosť každého jednotlivca.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.