Poznáme sa z videnia. Vždy prichádza tým istým večerným autobusom, čakajú ju dvaja synovia. Nesie nákup, pár drobností a veľký chlieb.
„Dnes nám na konci smeny povedali, že v septembri prídeme o robotu. Všetci. Firma končí,“ hovorí mi uprostred rozhovoru.
Snaží sa usmiať, že nejako bude, ale v tvári má strach. Nemá síce hypotéku, jej synovia sú dospelí, jeden z nich aj pracuje (hoci len sezónne a skôr načierno), ale jej pohľad je takmer prázdny. Odráža neistotu, ktorú vidí pred sebou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.