Videl som to na vlastné oči. V januári 1989 v pražskom klube Na Chmelnici. Náš spoločný priateľ Martin Choura mal 25. narodeniny, vystúpila jeho kapela Ženy a po nej Psí vojáci. Filip najprv sedel za klavírom, neskôr pri ňom kľačal, hral naplno, spieval, kričal, odchádzal od klavíra, aby sa k nemu vzápätí vracal a ďalej doňho búšil. Keď dohral, z prstov mu tiekla krv.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.