Vyvážená časová perspektíva
Denník SME uverejnil pozoruhodný rozhovor s nevidiacim rómskym hudobníkom Máriom Bihárim. Článok je fajn, len zaráža odporúčanie v závere, aby si bieli brali z Rómov príklad v žití len pre prítomný okamih: „Ľudia by mali menej stresov, ak by žili v prítomnosti. To by mal byť cieľ každého človeka.“ Myšlienka „žite teraz – ako my Rómovia“ sa dostala aj do nadpisu rozhovoru.
Biháriho odporúčanie má niečo do seba. Trochu prítomnostného hedonizmu je určite správna cesta ak ste napríklad prehnane na výkon orientovaný vystresovaný manažér, ktorý otročí svojmu diáru, a vidine budúceho úspechu obetuje dnešné zdravie i čas, strávený s rodinou. Podobne ide o dobrú radu pre neurotického človeka, ktorý sa nedokáže uvoľniť, lebo na jeho prítomné prežívanie vrhá tieň z jednej strany minulosť plná tráum, či výčitiek a z druhej strany úzkostné očakávania voči budúcnosti. Aj Ježiš sa v Kázni na vrchu obracia na prehnane ustaraných s podobným posolstvom: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“
Psychológ Philip Zimbardo, ktorý skúmal vnímanie času, tvrdí, že človek by sa mal usilovať o vyváženú časovú perspektívu. To znamená stavať na tých pozitívnejších spomienkach z minulosti, vedieť si rozumne vychutnať prítomnosť, ale súčasne nestrácať zo zreteľa nároky budúcnosti. Určite je veľa bielych, ktorým by viac užívania prítomnosti prospelo. No Rómovia, hlavne tá ich časť, ktorú okolie vníma ako neprispôsobivú, majú presne opačný problém.
Pokušenie dnešného dňa
Orientácia na holý dnešok u nich dosahuje sebazničujúce rozmery. Nedostatok plánovania; neschopnosť domýšľať dôsledky svojich činov, lebo tie sa javia vzdialené a nepravdepodobné; nepredvídavé a neprezieravé podstupovanie rôznych rizík; neochota odrieknuť si dnešné potešenie pre väčší úžitok zajtra.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.