Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Karpatská drevená cesta

.andrej Bán .názory

Naše unikátne drevené kostoly už sú zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. No práve teraz, uprostred letných dovoleniek, stojí za to pripomenúť, ako vznikala jedna cesta.

Andrej Bán

Jedného dňa v roku 1997 sa starosta Ladomírovej pri Svidníku Michal Kosť zahľadel z okna svojej kancelárie na obecnom úrade. Pohľad mu spočinul na cerkvi (drevenom kostolíku)pripomínajúcej loď v prístave. Videl ju predtým nespočetnekrát. „Odrazu ako keby do mňa prehovorila: treba mi pomôcť! Pre praktizujúceho kresťana sú tieto drevené kostolíky do istej miery aj utrpením. V lete je tam horúco a v zime treskúca zima. Nekresťanská zima,“ spomína Michal Kosť, ktorý ako starosta v prvom rade videl v ohrozenom chráme obrovský nevyužitý potenciál regionálneho rozvoja.

 Vzápätí si uvedomil hroznú skutočnosť. V Šemetkovciach, v Dobroslave a inde sú na tom cerkve podstatne horšie ako v Ladomírovej. Nemí svedkovia mnohých modlitieb sa priamo pred očami rozpadávajú, cez deravé strechy zateká na ikony. Do očí bijúca nekultúrnosť! Vidiac túto apokalypsu páchanú na diele predkov začal spájať starostov, farárov. Dnes je Michal Kosť riaditeľ neziskovej organizácie za záchranu drevených chrámov pod Duklou.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite