František Mikloško v pravidelnom stĺpčeku pre .týždeň napísal aj toto: “Doba, ktorú teraz žijeme, mi v niečom pripomína atmosféru začiatku normalizácie. Je tu spoločenská únava, strata dôvery v politických i duchovných predstaviteľov, chýba optimistická perspektíva.” Mikloško má pravdu v tom, že Slovensko je znovu zamorené skepsou a dezilúziou. Ak dáme bokom mentalitu večne nespokojného národa, tak hlavným dôvodom je zrejme zdrvujúce volebné víťazstvo Roberta Fica v marci 2012.
Tých takmer 45 percent a 83 poslaneckých miest pre Smer reformnú časť tejto krajiny úplne paralyzovalo. Občianski aktivisti aj médiá, unavené z nekonečných zápasov (Mečiar, Fico I., Trnka, Harabin), sa z toho debaklu už viac ako rok nevedia spamätať – a nájsť účinný spôsob, ako presvedčivo zdôvodniť, prečo je Fico II. pre spoločnosť porovnateľnou hrozbou ako Fico I. Ak sa im to aj občas podarí (tunelovanie vojenskej tajnej služby), výsledkom sú rozpačité reakcie rozmlátenej opozície, ale hlavne: vlažný až nulový záujem čoraz viac frustrovanej verejnosti.
Ľudia už totiž po Gorile neveria nikomu a ničomu. Táto kauza je pre Slovensko v istom zmysle prekliatím: čokoľvek dnes vyjde najavo, v porovnaní s Gorilou ide len o penu dní, čomu zodpovedá aj pozornosť publika. Dobrým príkladom je práve rozkrádanie majetku na ministerstve obrany, čo je pritom škandál, porovnateľný s Gorilou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.