V septembri minulého roku sme sa Andreja Kisku spýtali, ktorých slovenských politikov si váži. Spomenul štyri mená. Z "minulosti" tandem Dzurinda-Mikloš, zo "súčasnej politiky" Sulíka a Procházku.
„Rád počúvam napríklad Radoslava Procházku,“ povedal vtedy Kiska pre náš časopis.
O rok je všetko inak. Sulík, s ktorého podporou Kiska počítal, má vlastného kandidáta a z Procházku, z ktorého chcel Kiska urobiť svojho spojenca, sa stal najnebezpečnejší oponent.
Kiska a Procházka bojujú totiž o rovnakého voliča: obyvateľov miest, skôr liberálnejšie založených ľudí, vzdelanejších a podnikavejších, politicky otvorene anti-Ficovský tábor, stranícky vzaté o voličov SDKÚ, SaS, Nova a Most-Híd.
Kiska aj Procházka sú vážni kandidáti, ten prvý dokáže osloviť sociálne najodkázanejších aj bohatých, ten druhý mestských liberálov aj kresťanov. Prezidentské voľby sú však boj, je to muž proti mužovi a politická logika nepustí: najväčším úspechom Kisku by bolo odstavenie Procházku a naopak. Zahrievacie kolo máme za sebou, do konca roka sa budú prezidentskí kandidáti uchádzať o našu pozornosť (v krajine, aj v médiách) a niekedy po siedmom januári vypukne najtvrdší boj. Ak si niekto dokáže dovtedy vytvoriť náskok, zásadne mu to pomôže, bude sa totiž môcť správať pokojnejšie, menej konfrontačne, prezidentskejšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.