Na rozhodnutie švédskych akademikov v roku 2009 svet už takmer zabudol. Prípadne ho zaradil k dobovým ilúziám, z akých sa časom vyrastie. Barack Obama nebol mierová holubica vtedy a dnes je z neho hotový jastrab. V roku 2007, keď sa o prezidentský úrad ešte iba usiloval, však aspoň teoreticky – a predvolebne – presadzoval také riešenia kríz, ktoré neprotirečia americkej ústave. Vtedy totiž povedal žurnalistovi Charliemu Savageovi, nositeľovi Pulitzerovej ceny, jednu zaujímavú vetu: „Prezident nemá podľa ústavy moc jednostranne nariadiť vojenský útok v situácii, keď nejde o zastavenie akútnej alebo bezprostrednej hrozby voči národu.“ Obama si to nevytiahol z rukáva. Vedel, čo hovorí – sám vyučoval ústavné právo. Americký prezident musí byť pre vyhlásenie vojny aj pre použitie vojenskej sily voči inému štátu splnomocnený Kongresom. Len tak mimochodom, posledná vojna, ktorej vyhlásenie odobril americký Kongres, bola druhá svetová. Tie nasledujúce vojnové konflikty, do ktorých USA zasiahli, neboli vyhlásené so súhasom Kongresu. Nie je zrejme náhoda, že tieto vojnové konflikty prežívajú v americkom kultúrnom vedomí dodnes ako kontroverzné, boľavé etapy dejín.
A teraz si citujme Baracka Obamu, prezidenta v druhom volebnom období, ako sa vyjadril tento rok. Toto povedal v súvislosti so Sýriou: „.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.