Nemecká intelektuálna pravica by mala hýriť sebavedomím: 12-miliónové Bavorsko v nedeľňajších voľbách opäť po piatich rokoch jednofarebne ovládla CSU, no a necelý týždeň pred celoštátnymi voľbami je už temer isté, že kancelárkou ostane Angela Merkelová, ktorá v lepšom prípade nebude nútená ísť do veľkej koalície s SPD, ale bude mať dostatok hlasov na pokračovanie „Wunschkoalition“ s liberálmi z FDP. Napriek tomu, touto víziou nadšeného pravicového mysliteľa, podnikateľa či novinára dnes v Nemecku nájdete len ťažko. Nie je totiž jasné, či pravica (upozornenie: v Nemecku je pojem „pravica“ vyhradený extrému, CDU a FDP sa označujú ako strany občianskeho stredu) je ešte vôbec pravicou, teda preložené do nemčiny: či je to ešte pravý stred, alebo už skôr ľavý stred. Napokon, ako túžiť po pokračovaní vlády tandemu, ktorého jediným programom je udržať si moc?
Literárna vedkyňa Gertrud Höhler je liberálka, ktorá vždy volila CDU, tentoraz jej však voľba CDU „nerobí bolesti brucha, ale bolesti hlavy“ (text z najnovšieho Spieglu nie je voľne dostupný). Angela Merkelová totiž podľa nej zatlačila „hnutie politického stredu na ľavicový okraj“: CDU je za minimálne mzdy, ničí nemecký blahobyt cez veľkú energetickú revolúciu (Energiewende), a Merkelová sa správa v eurokríze ako vojnová panovníčka, ktorá „zničila kultúru našich juhoeurópskych susedov“. Politická moc sa centralizovala v malých krúžkoch okolo Merkelovej, ktorá ju takto uniesla z parlamentu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.