Poznámka: Autorka tejto reakcie na môj článok Maslo na našej hlave je spolupracovníčka .týždňa a nemá problém sa pod svoje odvážne názory kedykoľvek postaviť. Svoje meno v tomto prípade nechce zverejniť len z úcty k pamiatke svojej mamy. Rešpektujeme to.
Dávno-pradávno, ešte na vysokej škole, som sa náhle stala obyvateľom jednotky intenzívnej starostlivosti a strávila tam asi dva týždne. Správanie, prístup a ohľaduplnosť všetkého personálu nevrhali ani tieň podozrenia, že na pacientov kašlú. Netýkalo sa to len mňa, mladého a nádejného prípadu, ale aj umierajúcich starších ľudí – v mojej prítomnosti sa ich na druhý breh pobralo za tie dva týždne niekoľko. Personál, lekársky aj stredný, tvorili zväčša osobnosti. S jedným doktorom som sa dokonca spriatelila a trvá to dodnes.
Som autorka prvého článku o zdochýnaní v slovenskej nemocnici, ktorý vyvolal vlnu reakcií, o akej sa mi ani nesnívalo. A teraz pozor: to, že o mňa sa kedysi postarali skvele, nejako relativizuje mizériu, akú som opísala? Vylepšilo sa tým niečo? Je to menší šok?
Jediný dôvod, prečo obvinenia nepublikujem pod svojím menom, je ochrana súkromia mojej zosnulej mamy. Detaily, ktoré som pokladala za nutné opísať, by boli narušením intímnej sféry.
Na prešetrenie prípadu dám však meno kedykoľvek. Ako to dopadlo, už vieme.
Podľa hovorkyne nemocnice Ružinov ide o subjektívny názor publikovaný anonymne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.