Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve deti a dosť?

.martin Hanus .názory

Po Nemcoch, ktorí volili stabilitu, prišli uplynulú nedeľu na rad Rakúšania, ktorí volili populistov. Vraciame sa k smrti velikána Marcela Reicha-Ranickeho. A na záver o tom, čo finančne pre nemeckú rodinu znamená mať tretie dieťa. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Takže odvolené je aj v Rakúsku. Hoci tam vlastne o nič nešlo, keďže bolo zrejmé, že aj po voľbách bude vládnuť veľká koalícia S (socialisti) a ÖVP (ľudovci), výsledky stoja za pozornosť. Jednak obe veľké strany získali historicky najnižšie výsledky, dokopy majú len málo cez 50 percent (kedysi dosahovali spolu 80 až 90 percent). Aj preto sa už v Rakúsku hovorí, že nepôjde o veľkú, ale “tesnú koalíciu” (knappe Koalition). Zaujímavé sú aj rozdiely oproti Nemecku. Nemci ešte stále dôverujú establišmentu, CDU a SPD volilo dokopy 67 percent voličov, pričom väčšina obyvateľov verí kancelárke Angele Merkelovej, že ich prevedie eurokrízou. Rakúšanov však ovládla totálna znechutenosť z politiky (Politikverdrossenheit), najmä po sérii korupčných škandálov. 

Rakúsko sa po nedeli opäť tak trochu vracia do 90. rokov, keď sa nacionálno-populistická FPÖ na čele s nebohým Jörgom Haiderom ocitla na vrchole. Haider sa vyšvihol na odpore voči EÚ a migrantom, to isté robí dnes jeho klon Heinz Christian Strache, ktorý prekvapivo získal 20,5 percenta, a to im ešte časť voličov prebral excentrický veľkopodnikateľ Frank Stronach. Prečo je FPÖ v Rakúsku takým fenoménom? Robert Menasse, veľký rakúsky spisovateľ, v nedávnom rozhovore pre .týždeň ako jeden z dôvodov uviedol, že Rakúšania sa síce vyrovnali s nacizmom, ale nie s rakúskou obdobou fašizmu, austrofašizmom. A práve FPÖ Menasse pokladá za dediča tejto tradície. Je faktom, že v Nemecku sa strana tohto typu neuchytila.

Niektoré trendy však Nemcov a Rakúšanov spájajú: politická scéna v oboch krajinách nebola ešte nikdy taká rozmanitá ako dnes. Dlho sa tiež zdalo, že nemeckí aj rakúski Zelení zaznamenajú historický triumf a stanú sa stredne veľkými stranami, ktoré celkom ovládnu liberálne mestské prostredia. Ale napokon sa nič také nekonalo, Zelených naďalej volí zhruba každý desiaty Nemec či Rakúšan. Pred zelenými hnutiami tak stojí otázka, čo ďalej po veľkých ideologických úspechoch, ktoré dosiahli: ostatné strany totiž prebrali ich ekologický (viď Merkelovej energetická revolúcia), ale aj spoločensko-morálny program (registrované partnerstvá a podobne). Akú novú revolúciu môžu ešte Zelení vymyslieť?

.................................................................................................................

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite