Je zaujímavé, že moji rodičia, ba ani starí rodičia nikdy nespomínali Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko či jednoducho Monarchiu. Vedeli sme, že zopár z našich najstarších príbuzných bojovalo na Piave, ale to bolo z dávnej minulosti všetko. Spomínalo sa na Prvú republiku, Slovenský štát, na Prevrat (v roku 1948) a na Šesťdesiaty ôsmy (po ňom to už bola viac-menej prítomnosť).
Takto sa mi to zdalo správne. Československo bolo samozrejmou krajinou, v ktorej som žil. Spomínam si, ako ma na mojich tínedžerských kerouacovských potulkách prekvapila značka "Česká socialistická republika" kdesi za Drietomou. "Konečně doma," povedal šofér auta, ktoré som stopol pri Trenčíne, jeho spolujazdec zanôtoval pár taktov z piesne Kde domov můj. Prekvapilo ma to. Ja som sa cítil rovnako doma na oboch stranách tejto vnútroštátnej hranice.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.