Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo Československo nemohlo prežiť

.martin Hanus .názory

Patrím ku generácii, ktorá má už dlhšiu časť života vymeranú na samostatnom Slovensku než v Československu. Moja federalistická časť rodiny (a ja s ňou) prežívala na Silvestra 1992 smútok z rozpadu a strach z Mečiara. Ten strach sa ukázal ako predvídavý, so vznikom SR ostane spätý tragický otec zakladateľ. Ale smútok za spoločným štátom už necítim.

Na dnešné 95. výročie vzniku Československa hľadím síce bez nostalgie, ale s úctou. Tá úcta je namieste: rok 1918 znamenal pre nás Slovákov záchranu a pozdvihnutie. Československo síce nejestvovalo pod šťastnou hviezdou – v demokracii mu bolo dopriatých zhruba 25 rokov, v totalite vyše 40 rokov - ale spolu s Čechmi sme vytvorili zaujímavý štátny útvar, ktorý sa v Európe nedal prehliadnuť. No od začiatku bola len malá šanca, aby spoločný štát dlhodobo prežil. Česko-slovenský rozchod totiž nespôsobil len výtrysk nacionalistických vášní, ani to nebola nehoda dejín, ako som to vtedy povrchne vnímal. Pri spätnom pohľade sa skôr zdá, že komunizmus Československu o pár desaťročí predĺžil umelý život.

Prečo nemohol byť spoločný štát dvoch blízkych národov v demokratických podmienkach stabilný? 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite