Dvojica Baláž s Hubinákom sa dnes dá považovať za ikonický symbol Rádia_FM. V ich show dokážu stále priniesť niečo nové napriek tomu, že často vyťahujú hudbu z archívov. Najviac to vystihuje ich dlhoročné motto: „Čokoľvek, čo nečakáte.“ Viac sa o Balážovi a Hubinákovi dozviete v nasledujúcom rozhovore s Reginou Annušovou.
Rádio Ragtime tento rok by tento rok oslavovalo 20 rokov svojej existencie. Ako si spomínate na toto obdobie?
Hubinák: Ja som vtedy síce nevysielal, ale zhodou okolností som účinkoval v jednej trnavskej kapele, ktorá sa volala Queryen a pár krát nás zavolali do vysielania, kde hrávali naše skladby. Bolo milé zrazu počuť naše skladby v rádiu
Baláž: Ty si bol na Štúrovej? (začudovaný výraz)
Hubinák: No teda! Niekoľkokrát!
Baláž: Ale sme sa nestretli...
Hubinák: Ale stretli myslím. A odkiaľ inak by sme sa poznali?
Baláž: No však práve. Čudujem sa, že som s tebou ja nerobil rozhovor...
Hubinák: Možno aj hej...
Baláž: Aha, už si spomínam. Vy ste tam boli v rámci tej relácie Demoextáza. že? Tam boli začnajúce, amatérske beznádejne a miestami aj nádejné kapely, ale to nebol váš prípad.
Hubinák: Ja si pamätám naše posledné účinkovanie, keď rádio Ragtime oslavovalo nejaké výročie. Zavolali ste si na koncert nejaké spriaznené kapely a medzi nimi aj nás.
Daniel, ty si v Rádiu Ragtime začínal ako moderátor. Ako ťa ovplyvnilo toto rádio pre tvoju ďalšiu kariéru?
Baláž: Vo všetkom. Všetko bolo pre mňa nové – nová hudba, moderovanie, nový program, noví hostia...Na Slovensku vtedy existovalo málo niečoho podobného tomu formátu. Spomínam si vlastne len na Haciendu Ďura Čurného, neskôr Roba Gregora v Rock_FM rádiu v Slovenskom rozhlase. My sme to však predsa len chceli robiť trochu ináč – najmä nie hodinu alebo dve hodiny týždenne. Naším snom bolo celodennné vysielanie a neskôr sa nám ho aj podarilo naplniť. V prvých rokoch sme si delili éter s Rádiom Zóna, čo bol taký inkubátor mladých žurnalistov.
To, že sa o Rádiu Ragtime ešte stále hovorí a toľko ľudí naň spomína ako na kultové rádio, je tiež takým malým veľkým dôkazom toho, že to bola naozaj jedinečná záležitosť veľkého významu.
Hubinák: Veľa ľudí z Rádia Ragitme sa stretlo v Rádiu_FM
Baláž: Dokonca aj ľudia, ktorí urobili taký oblúk viac či menej nútený po skončení Rádia Ragtime cez rôzne iné stanice napr. Fun Rádio, sa napokon predsa stretli v Rádiu_FM, kde je duch Rádia Ragtime, dovolím si povedať, čoraz viac prítomný.
Hubinák: Máš nejakú veselú príhodu z vysielania?
Baláž: Mám jednu! Zazrel som na Facebooku niekoľko skupín, ktoré sú venované práve 20. výročiu založenia Rádia Ragtime a do tých skupín pribúdalo denne aj 15 - 20 fotografií. Všimol som si, že na viacerých z nich boli jednak rôzni hostia a moderátori a jednak naša legendárna chladnička, ktorú sme volali zombie. Asi sa dovtípite prečo. Áno viacerí moji kolegovia si nechávali v chladničke veci, na ktoré už nemali chuť, alebo tie na ktoré zabudli – vlašské šaláty, plesnivé syry, ktoré boli plesnivé aj na niekoľkokrát a podobne. Raz k nám prišiel František Mikloško a priniesol fľašu vína, ktorá bola zrejme teplá, pretože si ju chcel vychladiť v našej chladničke. My sme vedeli, že tú chladničku neslobodno otvárať, pretože tam naisto nájde hrôzostrašné veci. Tá chladnička bola až v tak zlom stave, že sa nám už nikomu nechcelo umývať ju. No a pán Mikloško vtedy tú chladničku vehementne otvoril, na to zdesenie v jeho očiach nikdy nezabudneme. V tej chvíli sme mali chuť mu nasilu chladničku zatvoriť. Tak to bola taká vtipná príhoda.
Myslíte si, že sa váš vkus po toľkých rokoch zmenil natoľko, že by ste skladby, ktoré ste dakedy obľubovali, dnes za dobré nepovažovali?
Baláž: Ja myslím, že naopak. Vraciam sa k veciam, ktoré som vtedy považoval za zlé, nudné, alebo ma jednoducho neovplyvnili.
Hubinák: Dire Straits?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.