Boli to dva silné zážitky počas jedného víkendu. V sobotu (30. mája) som si bol v turínskom Palazzo Chiablese pozrieť výstavu Prerafaelliti - l'utopia della bellezza, v nedeľu (1. júna) som absolvoval päťhodinové putovanie novou budovou SND s 20-minútovými zastaveniami pri každom z desiatich božích prikázaní. Už keď som sa v nedeľu večer vracal z divadla, bolo mi jasné, že výstava prerafaelitov a inscenácia Desatora spolu súvisia.
Najprv prerafaeliti. V histórii umenia ide o pomerne prehliadanú umeleckú skupinu. Prerafaelitské bratstvo vzniklo v roku 1848 vo viktoriánskom Anglicku a za cieľ si dalo zmeniť spoločnosť umením. Ako samotný názov skupiny naznačuje, inšpiráciu čerpali z dávnej, ranno-renesančnej minulosti a snažili sa vo svojich dielach o zobrazenie pravdy, ktorú hľadali v prírode, histórii, náboženstve a literatúre. Medzi najvýraznejších predstaviteľov prerafaelitov patrili John Everett Millais, Dante Gabriel Rossetti a William Holman Hunt. Keď som sa prechádzal miestnosťami Palazza Chiablese a zastavoval sa pred jednotlivými maľbami, uvedomoval som si ako veľmi sa títo umelci snažili vrátiť kamsi do čistejšej doby, kedy - aspoň v ich romantických predstavách - ľudia verili v krásu, kedy bola pravda zjavná a preto nespochybniteľná, kedy bolo zlo a dobro síce v urputnom, no zároveň celkom pochopiteľnom a viditeľnom zápase.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.