Desatoro v poslednej dobe rezonuje
Desať Božích prikázaní, v podobe projektu Slovenského národného divadla, sme rozoberali v poslednom čísle .týždňa ako tému. Desatoro v súčasnosti rezonuje aj cez rovnomennú poviedkovú zbierku desiatich slovenských autorov, ktorú vydal Slovart. Záujem o tisícročia staré prikázania teda neutícha ani v 21. storočí.
O Desatore veľa premýšľam. Je to dobrý liek na ilúzie o vlastnej samospravodlivosti. Človek má často dojem, že je vlastne celkom slušný. No potom si uvedomí o sebe trpkú pravdu, že niektoré (a vlastne každé) z prikázaní porušuje – aj keď nie priamo a prvoplánovo, celkom určite nejakým subtílnym spôsobom.
Kto by mal záujem o úvod do problematiky desiatich Božích prikázaní z duchovného hľadiska, veľmi fajn je kniha, ktorej autorom bol protestantský kazateľ Jozef Ondrej Markuš s názvom Mojžiš a Desatoro (Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2003). No o inom som chcel...
Sklon človeka k zbožšťovaniu
Prikázania, ktoré Boh cez Mojžiša odovzdal Židom, často rešpektujú aj ľudia, sami seba označujúci za ateistov alebo agnostikov. Teda aspoň tie, ktoré sa týkajú vzťahov jednotlivca k iným ľuďom. No prikázania, ktoré sa týkajú vzťahu človeka k Bohu – a zvlášť to prvé – sú s ateistickým svetonázorom v priamom rozpore.
„Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.“ Na prvý pohľad nie je o čom. No aj toto prvé prikázanie poukazuje na čosi univerzálne platné o všetkých ľuďoch, čo pozýva k zamysleniu. Snáď každý z nás, nech už vyznávame akékoľvek krédo, máme hlbokú vnútornú tendenciu k zbožšťovaniu niečoho alebo niekoho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.